List pre p. ministra Uhliarika

Autor: Marcel Marcišiak | 4.4.2012 o 7:10 | Karma článku: 11,51 | Prečítané:  1440x

Dobrý deň p. Minister, na začiatok chcem povedať, že nie som odborník na zdravotníctvo a nie som našťastie ani pravidelný pacient. Ale som vnuk, ktorý musí resp., chce počúvať boliestky môjho starého otca. Má problémy so srdcom a žalúdkom. Taktiež ho trápi poškodený kĺb na nohe.  

Okrem iného má veľkú smolu, že býva v regióne Rimavská Sobota, lebo ako viete, vaši predošlí kolegovia presadzovali znižovanie počtu nemocníc, no bohužiaľ ušetrené peniaze ste už nepoužili na udržanie polikliník. A preto aj vďaka Vám si musí urobiť výlet raz do mesiaca do sto kilometrov vzdialenej Banskej Bystrice. Jemu to však nevadí a trochu sa aj potešil, lebo vždy rád cestoval. Musím sa za neho priznať, že je to dosť netrpezlivý chlapík a keď musí čakať na vyšetrenie od dohodnutej pol ôsmej do jednej, druhej poobede, tak je to s ním na nevydržanie. Skúšal som mu dohovoriť, že je to len prechodná fáza, ale každým rokom je neoblomnejší. Najhoršie je to v lekárni, kedy mu lekárnik núka nejaké generikum, ktoré má síce rovnaký účinok, ale nevyzerá tak, ako ten starý liek, ktorý starký berie už 30 rokov. V tomto ho asi nepresvedčím ani ja a ani cena, lebo viete, starí ľudia sú ako deti a tie chcú svoj overený cukrík, aj keď všetky chutia rovnako. Po vyčerpávajúcom dni by sa chcel ešte pred dlhou cestou domov občerstviť, a tak pár mincí nechá v nemocničnom bufete. Môže si to dovoliť, lebo sme sa v rodine zhodli, že cestovné náklady mu zaplatíme. Veď každý z nás má právo na aký taký špás raz za mesiac, no nie p. Minister?

Prepáčte, že si Vás dovoľujem takto dlho zdržovať, ale starký má starosti o lekárov aj sestričky. Priznávam, nie je to zo zištných dôvodov, ale sa bojí, že by jedného dňa zbytočne prišiel do Bystrice a nikoho by v nemocnici nenašiel. Je pravdou, že by sa potešil, že nemusí absolvovať tie nepríjemné vyšetrenia, ale viete, srdcu nerozkážete. Joj, skoro som zabudol na jeho poškodený kĺb. Viete, máme stávku. On tvrdí, že to má z toho, že 35 rokov ležal na studenej betónovej zemi, keď opravoval autobusy v ČSAD, ale ja tvrdím, že si to spôsobil svojim neustálym pobehovaním po svojej farme. Našu stávku by možno vedel rozsúdiť nejaký špecialista, ale čakacia doba je viac ako osem mesiacov. No a hore vyššie som Vám spomínal aký je to netrpezlivý človek.

Dobre p. Minister, už Vás ďalej nejdem otravovať, lebo dnes ste posledný deň v úrade a isto máte zhon. Neviem, kde budú smerovať vaše kroky, len dúfam, že sa nevrátite do svojej praxe gynekológa, lebo pacientky by Vám mohli zrátať ten pokus o zakázanie tangáčov. Prepáčte, až to bolo nemiestne, ale trocha humoru nezaškodí. Veď viete ako sa vraví, že humor je najlepší liek. A po vašom odchode aj jediný.

Prajem pekný deň.

S pozdravom Marcel Marcišiak.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?