Nepatrím medzi ľudí, ktorí sú politicky prelietaví. Určite pre jeden prešľap by som nevymenil stranu (po pravde povedané by som už asi počas jedného volebného obdobia nemal koho voliť). Lenže postupne ma praktiky politikov dohnali k tomu, že som nevolil strany, ale osobnosti v nich. No aspoň stále boli prezentované moje hodnoty, keď už nie cez stranu, tak aspoň cez konkrétnych ľudí. Ale dnes je situácia iná. Nie v tom, že by osobnosti neboli, ale v tom, že strany v ktorých sú, sú ochotné sa spojiť s ľavicou. No nie pre osoh Slovenska aj keď sa to snažia tak vykresliť, ale preto, aby mohli mať naďalej moc v rukách a prístup k finančným zdrojom a v neposlednom rade, aby sa nezrútil systém, zhnitý systém. S odstupom času dávajú tomu za pravdu aj samotné vyjadrenia a činy politikov. Dzurinda tvrdil, že nikdy nepôjde do vlády s Mečiarom a v roku 2006 si sadali za rokovací stôl a samozrejme za ospravedlnením, že to robia pre prospech Slovenska. Fico mal taktiež vyhlásenia o krvavých paprčiach teda, že nikdy nebude vládnuť s Mečiarom a s Dzurindom. S prvým menovaným už vládol a tiež za heslom stabilnej vlády pre potrebu Slovenska. K uzavretiu kruhu nám ostáva už len tandem Dzurinda, Fico. A znova je to zaobalené do pozlátka pre dobro Slovenska.

Poslednou skladačkou je Gorila. Táto kauza nie je len o kradnutí a korupcii ako tie predošlé. Veľmi konkrétne nám poodhaľuje zákulisné praktiky našej politickej scény. Ona dodáva vážnosť a realitu predošlých tvrdení, že politici potrebujú tento systém, lebo v ňom vyrástli a naučili sa v ňom žiť a v novom by určite neprežili. Výstižne to povedal Tom Nicholson v rozhovore pre Týždeň „...Gorila je ako obraz, ktorý niekto maľuje spamäti. Aktéri sa voľne rozprávajú, nemajú potrebu byť úplne presní. Ale ten obraz o našej krajine je skutočný..."

Na druhej strane môžem hovoriť o alternatíve nových subjektov, ktoré hlásajú nápravu systému. Nemôžem povedať, že to nemyslia vážne, ale tak isto to hlásal aj Mečiar, aj Dzurinda a aj Fico. Spočiatku to asi všetci myslia vážne, ale potom zistia, že peniaze a moc sú silný čarodej. Po vyššie uvedených faktoch som dospel k názoru, že systém si politici určite nezmenia sami. Aj keby prišli noví ľudia a zmenia ho, tak postupom času zhnije aj ten. Kým si neuvedomíme, že moc pochádza od ľudu a našu zodpovednosť nemôžeme donekonečna hádzať na plecia iných, tak sa systém nezmení. V dnešnej situácii pomôžu jedine občianske protesty, kde samozrejme nebude parazitovať žiaden politický subjekt, či organizácia. Nadnesene povedané v dnešnej situácii, kým pred parlamentom nebude stáť minimálne 500 000 ľudí, tak politici neurobia prevratné kroky.

Ukončím to citátom J. Locka „Systém má byť stabilný pre ľudí a nie pre politikov". Bohužiaľ, na Slovensku je to naopak.