Môj postoj k TA3 nie je príliš priaznivý od výmeny generálneho riaditeľa. Z jeho príchodom odišli na slovenské pomery kvalitní novinári na čele s Dírerom a ostali tam zväčša pochlebovači a húfy mladých neskúsených ľudí. Klesla kvalita spravodajstva a podľa mňa sa postupne stratila objektivita. Veď koniec koncov som im venoval aj jeden zo svojich blogov. Toto všetko však bola novinárska neobjektivita, ktorú nachádzame aj v iných masmédiách. Dnešným dňom sa TA3 zapojila aj do politického boja a prekročila ďalšiu špinavú hranicu, ktorú prekračovala asi len STV za vlády p. Mečiara (1994-1998). To, že sa k tomu pridal aj denník Pravda, ktorý je dedičom hlásnika za čias socializmu ma ani neprekvapilo.

Pred pár dňami sme oslavovali 17. november. Podľa mňa sme mali oslavy radšej presunúť na 25. február, lebo mám dojem, že sa o chvíľu dopracuje k politickým procesom. Na druhej strane je úplne jedno kto má v tejto kauze pravdu. Ak majú pravdu novinári, tak si slobodu vôbec nezaslúžime a ak je pravda na strane  p. Galko, tak si slobodu nezaslúžime dvojnásobne. Bol by som rád, keby mali pravdu novinári a nebolo by to súčasťou predvolebnej kampane, ale po „čistkách" TA3 a postupnom očierňovaní ministra sa prikláňam na jeho stranu. Mimochodom toto je pre mňa už tretí dôkaz o tom, že stará garnitúra, ktorá vysedáva v parlamente už 20 rokov ani nechce zmenu k lepšiemu. Prvý dôkaz je p. Spišiak - od prvého dňa očierňovaný, hlavne SNS. Druhý dôkaz - odstavenie Radičovej z premiérskeho kresla a jej úplný odchod z politiky, hlavne SDKÚ a SMER. Tretí dôkaz je p. Galko - od jeho nástupu je ustavične očierňovaný, hlavne SMER. Je smutné (pre starých harcovníkov), že práve riaditeľ supermarketu patril k najlepším ministrom dosluhujúcej vlády.  Z tohto mi vychádza len jedno. Slušní a poctiví politici musia byť odstavení a je jedno kto vládne, proste slušnosť a poctivosť sa v politike nenosí.