Rozbehli zásadne reformy, chceli meniť skostnatené systémy. Nebáli sa verejnej mienky, lebo vedeli, že Slovensko to potrebuje. Pri týchto dôležitých krokoch nachádzali kompromisy a ani kríza v koalícii, nie to ešte pád vlády nehrozil. Na druhej strane na „maličkostiach" padala vláda. Voľba generálneho prokurátora, ktorá mala prejsť bez povšimnutia verejnosti, daňový úrad, ktorý sa dal vyriešiť šmahom ruky a Euroval, ktorý prejde aj keby sa o ňom malo hlasovať aj stokrát. A mnoho ďalších žabomyších vojen na ktoré by sme frflali, ale nakoniec by sme im ich odpustili. Teraz padla vláda a odpúšťať sa bude veľmi ťažko. Do volieb nás čaká vákuum, ktoré bude prebiehať, aspoň u mňa vo viacerých fázach. Dnes u mňa prevažuje nahnevanosť, potom to prejde do frustrácie a keď sa budem musieť v marci rozhodnúť, tak to bude číre zúfalstvo. Už dnes predvídam, že na výber budem mať dve možnosti. Buď dám hlas SDKÚ, ale s vedomím, že je možné vytvorenie koalície so Smerom, kde bude hrať slabého partnera. A predstava toho, že Fico sa bude voziť po SDKÚ ako po SNS a HZDS mi entuziazmus do žíl nedodáva. Alebo budem hlasovať za SaS, ale s vedomím, že isto bude drieť opozičné lavice, keďže do vlády s ním nepôjde žiadna tzv. proeurópska strana.

Pekne ste s nami vybabrali. Nevedeli ste sa dohodnúť, prehadzovali ste si z ruky do ruky „Čierneho Petra". Nakoniec ostal v našej ruke, ruke pravicových voličov.