Keď hlava zradí, tak ani nohy nepomôžu

Autor: Marcel Marcišiak | 8.10.2011 o 20:19 | Karma článku: 4,78 | Prečítané:  1184x

Tak ako je pre mňa politika vášňou, takou istou vášňou je pre mňa aj šport. Pohltil ma až tak, že každý deň sledujem výsledky, vyjadrenia, novinky. Postupom času som si vytvoril svoj športový svetonázor. Do neho mi začína zapadať nepísané pravidlo, že slovenskí športovci ak nezlyhávajú po hernej stráne, tak doplatia na vlastnú psychiku.  

Ukázal to aj včerajší futbalový zápas. Samozrejme najdôležitejším faktorom prehry bola predvedená hra a neschopnosť sa presadiť voči súperovej obrane. No na strane druhej nemohla nikomu ujsť aj reakcia našich futbalistov po inkasovanom góle. Všetci chalani zvesili hlavu a v ich tvárach sa javila bezradnosť. A to bolo ešte cca 20 minút dokonca. V nedávnej minulosti si spomínam ešte na prípad futbalovej U21, kedy hrali ukážkovo celé kvalifikáciu a stačilo im poraziť vtedy slabé Nórsko a miesto toho aby predviedli svoj štandard, vybuchli na celej čiare. Koniec koncov sami priznali, že to nezvládli po psychickej stránke. Samozrejme nie je to problém len futbalistov. V lete sa to prejavilo aj u volejbalistov, kedy s prehľadom vyhrali Final Four Európskej ligy. Následne cestovali do Kanady, kde prvý zápas vyhrali 3:1 a druhý nepochopiteľne ľahko prehrali 3:0. Obdobne to vyzerá aj u individuálnych športovcov. Neviem prečo, ale ako prvý príklad ma napadne tenis a meno Hantuchová. Bez pochyby je to talentovaná hráčka, ale podľa môjho názoru je to uzlík nervov a zlomové momenty nezvláda. U mužov je na tom podobne Lacko. A nájdeme množstvo iných príkladov, či už na klubovej alebo reprezentačnej úrovni.

Jedným z riešení tohto problému by mohlo byť angažovanie športových psychológov do realizačných tímov reprezentácií. Nebola by to drahá položka a určite by to nebol krok späť, ale práve naopak, bol by to veľký krok dopredu. Prvou takou lastovičkou, ktorá napĺňa túto víziu sa stala futbalová U21. O to je to lepší nápad, že mladí športovci sú viac náchylní podľahnúť tlaku ako ich straší kolegovia ( i keď aj oni by ho mali mať). Následne by sa tento trend mohol stať normou aj u iných reprezentačných, ale aj klubových realizačných tímov. Netvrdím, že je to všeliek na všetky problémy, ale je to jeden zo spôsobov ako sa pobiť s týmto vypuklým problémom.

Na záver musím vyzdvihnúť asi jediných slovenských športovcov, ktorí nemajú problém so psychikou. Sú to naši vodáci. Oni sa vymykajú slovenskému priemeru a môžu byť vzorom pre všetkých športovcov z celého sveta. Na druhej strane nechcem vytvoriť dojem, že s ostanými športovcami je to katastrofálne. Skôr som chcel podotknúť, že v globále naši športovci majú tento problém. Preto ak sa chceme vyrovnať športovému svetu po materiálnej stránke, tak by sme sa mu mali chcieť vyrovnať aj po stránke mentálnej. Prosto povedané, musíme sa naučiť vyhrávať. Ukončím to slovami môjho bývalého futbalového trénera, ktorý nám vždy hovoril v krízových situáciách „chalani, váš problém nie je v nohách, ale v hlavách“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?