Machyňa(cia) alebo ako by som kopol odbory do zadku

Autor: Marcel Marcišiak | 5.10.2011 o 19:13 | Karma článku: 15,24 | Prečítané:  1765x

Ako je o mne známe dosť podrobne sledujem politickú scénu. Baví ma to, baví ma sledovať tie nudné politické relácie a baví ma naštvať sa každú nedeľu. Je to môj druh ventilu. Ale okrem politickej scény sledujem aj kolorit, ktorý ju dotvára. Jednou takou súčasťou je neodmysliteľne organizácia, ktorá viac či menej zasahuje do politického života. Pije mi krv, hlavne tá slovenská. Nie svojou agendou, ale svojimi vrchnými predstaviteľmi, ktorí jej hlavnú myšlienku využívajú vo svoj vlastný prospech. Odbory.  

Keď vznikali v druhej polovici 19. storočia, tak ich vznik bol opodstatnený. Ľudia boli zdieraní zamestnávateľmi do špiku kosti. Bolo treba určiť komunikáciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Odbory boli správnym komunikačným kanálom. Ostali ním dodnes, len myšlienka je viac sofistikovaná, ale podstata ostala tá istá. Skôr mi vadí forma akou je prezentovaná. Vadí mi, že veľkú rolu v tom zohráva politika a nie práve chcené dobro pre pracujúcich. Je legitímne, keď zdieľajú podobné postoje k sociálnym otázkam ako určitá politická strana. Zväčša inklinujú k stredoľavým stranám, lebo ich pole pôsobnosti pohlcuje široké masy. Ale správať sa ako dcérska spoločnosť danej strany je silná káva. Je nemysliteľné, aby za štyri roky vládnutia (2006-2010) sa nezaktivizovali ani raz a za posledný rok boli v uliciach viac krát ako mám prstov na ruke. A pritom ohlásili ďalší štrajk, kde sa budú snažiť blokovať hraničné priechody. Pritom takisto sme mali vietnamské fabriky, ktoré zdierali našich ľudí za minimálnu mzdu. Lekári a učitelia mali také isté platy ako dnes. Kríza bola taká istá. To je presne to politikum z ich strany, ktoré vrcholne odsudzujem. Systém je chaotický a tento chaos im vyhovuje, lebo sa v ňom ťažko orientuje.

Ďalší problém vidím v ich komunikácii. Automaticky vychádzajú do ulíc, spisujú petície a až potom začínajú vyjednávať. Existuje predsa tripartita, ktorá ma zabezpečiť sociálny zmier. Pri zákonníku práce tvrdia, že za týchto podmienok nejdú ani jednať a keď je už hotový návrh na stole, tak protestujú. Ešteže ich „zradil“ jeden z nich, pán Gašparovič a podpísal to. Bezhlavo útočia a hrajú na citlivé struny človeka. Ale ich sociálne cítenie siaha tak nanajvýš po salónky, ktoré vám pošlú na konci roka, zatiaľ čo vy ste každomesačne prispievali na ich tučné platy a veľké autá. Videli sme živý príklad odborára, keď sa dostal do politickej funkcie (a nie jedného). Banská Bystrica sa bude asi pekne dlho vyhrabávať z dlhov. To, že pán Saktor mal za viceprimátora speváka Kazíka, bola len čerešnička na torte. Na druhej strane aspoň poskytli pole neorané politickému humoru. Ďalším kandidátom na poslanecké alebo primátorské kreslo za „klub“ Smer je aj terajší predseda odborov, ktorý za posledný rok predvádza svoje extempore (viď. hádzanie sa pod kolesá Talianov a pod.).

Nemám rád keď si z bezbranných ľudí robia ovečky a to len vďaka tomu, že si ich nemá kto iný zastať. Preto si myslím, že prosto a sprosto využívajú ich sociálne ciele na svoje sociálne ciele.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?