República de Cuba

Autor: Marcel Marcišiak | 14.6.2011 o 10:26 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  692x

  Krásne piesočnaté pláže, belasé more, celoročne ideálne počasie, špičkové hotely a ich služby a mnoho iného. Nie nehovorím o raji na Zemi, ale o ostrovnom štáte Kuba. Začal som tým, čo môže vidieť typický turista, ktorý prišiel navštíviť túto destináciu. Na druhej strane je to historicky, kultúrne a prírodne bohatá krajina. Leží na dvadsiatej rovnobežke v tropickom pásme, je obmývaná Karibským morom a Atlantickým oceánom. Hlavné mesto je Havana (La Habana) a žije tu 10,3 milióna obyvateľov. Pri vyslovení slova Kuba, každého hneď napadne Fidel Castro, totalitný režim, cigary a rum. Z jednej časti je to pravdivé označenie, keďže sme neustále masírovaný západnými médiami. No na druhej strane ponúka úplne iný pohľad. Netvrdím, že náš „demokratický" pohľad je zlý a ich „socialistický pohľad je dobrý. Ten pohľad, ktorý sa mne naskytol je doslova a do písmená schizofrenický.  

Človek, keď príde do krajiny tretieho sveta, čaká chudobu (chudoba rovnajúca sa krajinám tretieho sveta), rôzne choroby, neporiadok, vysokú kriminalitu a mnoho iného. Toto na Kube neexistuje. Nikto nezomiera od hladu, každý ma strechu nad hlavou, krajina je patrične upravená. Každý chodí pekne upravený a čistý. Vyznieva to priam idealisticky. Asi je každému jasné, že sú tam aj vysoké negatíva. Ako je obrovská prezamestnanosť, nízke platy, nie pre každého dostupný tovar, slabý výber tovaru. Toto som skôr načrtol sociálne pomery. Ďalšou pre nás absurditou je neprítomnosť svojho vodcu – kult osobnosti. Fidela či teraz Raula Castra nenájdete nikde zobrazovaných. Žiadna mohyla, busta, obrazy. Proste nič čo by ich pripomenulo. Je to spôsobené tým, že Kubánci uctievajú len mŕtvych. Všade je vystavovaný José Martí (otec národa – bojoval proti španielom, aby sa Kuba mohla osamostatniť). Čo sa týka totalitného režimu, tak na samotnej Kube to tak vôbec nevypadá. Majú právo na svoje vierovyznanie, svoju orientáciu a mnoho iného. Dokonca je ťažko tvrdiť, že je tam typický socializmus. Tento typ sa nedá porovnať s našim pred rokom 1989, ani s tým čínskym, či tým v Severnej Kórei. Môžeme ho nazvať „karibský socializmus“. Aj keď ich ľavicové zmýšľanie má svoj historický základ. Od roku 1511 ako Diego Velázquez začal kolonizovať Kubu, cez rok 1900, kedy sa stala republikou (pre Platov dodatok – to bol vlastne satelitný štát USA) až po rok 1959, kedy Fidel Castro a jeho skupina zvrhli Batistu (diktátor). Toto všetko podmienilo Fidela Castra rozmýšľať v takých reáliách.

Kuba vs. Svet

Kuba je odjakživa spájaná s poslednými komunistickými štátmi. Na prvý pohľad to aj tak vypadá. Keď bola bipolarita sveta, tak Kuba obchodovala so ZSSR. Dôvod? Americké embargo. A dokonca aj samotní Rusi v 70 rokoch na nich uvalili embargo. Dnes všetka elektrotechnika, autobusy, dokonca elektrárne sú z Číny. Dôvod? Americké embargo. A zase je to len na báze výhodnosti obchodu pre Čínu a nie žiadna pomoc krajine na báze rovnosti ideológie. Pre Kubu je najväčší spojenec Venezuela. Obe krajiny patria do spolku ALBA, kde okrem nich sem patrí Nikaragua, Dominikánska Republika a Bolívia. Špeciálny štatút pozorovateľa má Ekvádor. Pracujú na výmene barterov. Kuba ponúka hlavne svoj ľudský potenciál, čo sú lekári. Ona spätne dostáva ropu a zemný plyn z Venezuely. Takto sa snaží aspoň trochu vylepšiť dopady amerického embarga. Americké embargo začalo v roku 1960, kedy Fidel Castro začal robiť pozemkovú reformu. Rozdával pôdu tým, ktorý podporovali revolúciu. Pod podmienkou, že pôda bude obrábaná. Embargo každoročne predlžuje americký prezident. Naposledy tak spravil Barack Obama, čo vyvolalo búrku nevôle. Vo svojich predvolebných sľuboch vravel aj o obmäkčení embarga, no teraz nedodržal slovo. Vyjadril sa, že embargo skončí, keď prepustia všetkých politických väzňov. Znie to priam absurde z úst človeka, ktorého krajina neakceptuje medzinárodné právo. Veď práve oni zatvárali ľudí (už len keď je podozrenie, že je daný človek terorista) do väzenia bez súdneho procesu. Až po roku 2005 sa začali konať súdne procesy, ktoré sú len na zalepenie očí celému svetu. Čo sa týka toho väzenia, tak to je ďalšou trhlinou na kubánsko-amerických vzťahoch. Väznica sa nachádza na území Kuby. Áno je to Guantanamo. Američania toto územie mali dávno odovzdať. Podľa spomínaného Platovho dodatku bolo prenajaté na 99 rokov. Tento čas už vypršal. Takže územie je okupované bez akéhokoľvek dôvodu. No Kuba si nemôže dovoliť zaútočiť, lebo to by bol výborný dôvod na odvetný útok zo strany USA. Určite existuje mnoho pre a proti prečo obhajovať tých, či oných. Hlavne si treba urobiť triezvy pohľad, ktorý určite nedosiahneme z našich médií. My sme pred rokom 1989 zízali na Rakúsko, preto sme chceli demokraciu. Ich Latinská Amerika považuje za idol tretieho sveta, a tak by chcela vypadať za 30 rokov. Tak myslíte, že by sa chceli zmeniť, keď sú pre ostatných príkladom? Hoci nepoznajú nič iné a lepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?